Dobrý deň Krásne Sady.

Minulý rok sme si kúpili jeden pozemok, jeden malotraktor, jednu maringotku, jeden lodný kontajner ako sklad, dokončili jedno jazero, dokončili val, kúpili náradie, semená, stromy, kry, palety… Jednoducho dosť som toho pomíňal. Máločo z rozpočtu na rok 2017 ostalo. Vlastne neostalo mi nič. Mám depku. Potrebujem sa vyspovedať. Do kostola nechodím. Rodina a blízki sú už na mňa alergickí. Na psychológa nemám, tak ste mi ostali len vy.

Ideme sadiť Krásne Sady. Hovorí sa, že práca šľachtí. No niekoho áno a niekoho?

Najskôr bolo treba navrhnúť dizajn (to bola hlavne robota mojej manželky Barborky). Hodiny trávime diskusiou, kde čo máme zasadiť. Stromy podľa podpníka majú mať rôzne rozostupy, lebo v dospelosti budú mať aj rôzne veľkosti koruny a všetko toto treba zohľadniť. Taktiež je dobré vedieť, aké odrody nám chutia. My sme sadili hlavne staré odrody. Však to už všetci vedia prečo. Ak nie ask Mr. Google alebo príďte na jar na prednášku Ľuda Vašša do Sadov.

Projekt na papieri je jedna vec. Preniesť to na 10 000m² pozemoček je už iná. Pytagoras, Euklides nám pomôžu a základy trigonometrie doštudujem. Padla však kosa na kameň. Na matfyze (Matematicko-fyzikálna fakulta – škola, kde na Vianoce študenti s láskou stavali kockatých snehuliakov) venujúcej sa teoretickej príprave študentov sme skutočne dostali teoretickú prípravu, ale ako jednoducho z papiera preniesť dizajn na 1ha pozemok čo najpresnejšie je už o inom. Škola nie je úplne základ života. (to hovorím vážne, napr. obvod okrúhleho stola zistite skôr, keď ho pásmom jednoducho odmeriate – to je život, ako keď máme zistiť kde je stred, potom odmerať polomer a dosadiť do vzorca – to je škola). Podarilo sa a vytvorili sme metódu kombinácie meracieho pásma, šnúrok s uzlíkmi a neuveriteľného zvýšenia napätia v našej rodine.

Rodinná kríza zažehnaná, miesta na stromy sú označené, ideme ďalej.

Ideme už „len“ vykopať jamy a zasadíme.

Som muž, čo sadí stromy. Romantika. Zoberiem stromček. Vykopem jamku, zasadím a zahrabem. Dívam sa na hory. Vdychujem vzduch a lahodím svojej duši. Pozdravujem Ťa Slavkovský štít, ahoj Gerlach …A idem sadiť ďalšie …

Kopal z vás už niekto jamu v brutálne zbitej ílovitej pôde premiešanej s kameňom? Ani to neskúšajte. Aj bagrista bol spotený a bager sa mu pri jednej jame skoro prekotil. Jamy (odporúčaná veľkosť 150x150x40cm) plus zeminu premiešať s fúrikom hnoja, fúrikom kompostu a dreveným uhlím. No čo vám poviem – trvalo to celé neskutočne dlho.

Jamy sú pripravené, už len zasadiť stromčeky. Pozháňať však na Slovensku stromčeky starých odrôd je ťažšie ako získať podporu pre mladého farmára bez úplatku. Našťastie náš kamarát Ľudo z Bošáce nám nejaké stromčeky pustil. Stromčeky to úplne nie sú (niektoré majú aj 2,5 m). Ku každému je potrebne dať aj kolík. Viete, lebo u nás na pozemku je niekedy veterno. Pravdu povediac aj takých 120 dní do roka povieva vetrík. Zvyšok roka ten vietor fúka ako šalený. Kolík nestačí – treba riadny kôl z tvrdého dreva 2,2 m vysoký a tri ku jednému stromu. Nám sa osvedčil agát.

Zabiť okolo 150-200 kusov 2,2 m vysokých kolov do zeme. Odporúčam. Netradičný druh fyzickej aktivity. Už po prvom dni sadenia zistíte koľko druhov svalov môže v rôznych intenzitách a na rôznych častiach tela bolieť. A to sa ma ešte kamoš opýtal, či si nejdem s ním zacvičiť?

Máme to šťastie, že si vychutnávame na Sadoch spoločnosť srniek. Na to, aby si ony nevychutnávali naše stromčeky, musíme ich ešte aj nejako oplotiť. Okolo kolov ešte plot. Cítim sa ako dobrovoľný sponzor spoločností vyrábajúcich drôt.

Našťastie už 85 % sadu je vysadeného. 15 % sme si nechali na ďalší rok. Tých pár stromov zasadíme ako nič a každému budem tvrdiť: „Jasné, vysaď si sad, nič to nie je, iba romantika“.

Ahojte, s pozdravom práca šľachtí, ale mňa už netreba.

Váš Peter