Hektárový pozemok dáva veľký priestor na výsadbu. Rád by som vám predstavil niektoré druhy menej známych drevín, ktoré si však zasluhujú pozornosť a sú vhodné aj do podmienok Krásnych Sadov. Napriek tomu, že by som mal asi začať domácimi druhmi jedlých drevín najlepšie starými a krajovými odrodami, začnem muchovníkom – ten dozrieva medzi prvými a mišpuľou – tá dozrieva medzi poslednými…

Muchovníkov sa pestuje viac druhov a aj kultivarov. Najčastejší je Lamarkov, jeden z najchutnejších je jelšolistý – odrody Thiessen, Martin, Alaska, Smoky.

Muchovník oválny (vajcolistý) je náš pôvodný druh. Ešte stále sa nájdu lokality na strednom Slovensku, kde rastie voľne v krajine.

Muchovník je ker s výškou cca 4 m, do šírky cca 3-4 m. Nenáročný na podmienky, znáša aj polotieň, ale ak rastie na slnečnom stanovisku, tak má o dosť sladšie plody. Je to jedno z prvých ovocí, bobule majú veľkosť čučoriedok (a trošku aj podobnú chuť) a už začiatkom júna sa dajú zberať a konzumovať buď na priamo, ale dajú sa z neho robiť aj džemy, sirupy alebo sušiť.

Takisto je aj veľmi estetický – vzdušný ker na jar krásne kvitne bielymi kvetmi, začiatkom leta sú na ňom tmavomodré plody, a na jeseň mení farbu na žiarivo oranžovú a červenú. Ak ho raz ochutnáte, tak väčšinou zistíte, že jeden ker na záhrade nestačí.

Mišpuľa nemecká – napriek tomu, že sa píše nemecká, pochádza z Malej Ázie. V Európe sa pestovala veľmi dlho, už v staroveku, teraz je vďaka priemyselnému ovocinárstvu na okraji záujmu. Mišpuľa je nenáročná na klimatické podmienky, takisto na pôdu a vlahu, ale má rada slnečné stanovištia. Je samoopelivá, takže stačí jeden stromček. Väčšinou sa vrúbľuje na dulu (potom sú plody menej šťavnaté a stromček má slabšiu odolnosť – takže neodporúčam) alebo na hloh. Samozrejme sa dá aj spravokoreniť – zasadiť hlbšie ako je miesto vrúbľovania a mišpuľa pustí vlastné korene. Či už bude na podpníku alebo s vlastnými koreňmi, stále to je menší stromček cca do 5m výšky. Plody sú malvičky podľa odrody 3-5 cm veľké, ktoré dozrievajú ako posledné na záhrade. Je potrebné nechať ich na strome, až kým neprejdú mrazom  – tak ako trnky. A takisto ako trnky, pokiaľ sa odtrhnú skôr, sú trpké J. Dajú sa oberať aj skôr a ponechať v pivnici niekoľko týždňov dôjsť, ale to už nie je ono. Keď sú na strome, máte dôvod aj v zime ísť na záhraduJ Chuť plodov je korenistá, konzistencia dužiny je niečo medzi džemom a kašou. Vynikajúca na jedenie priamo zo stromu, ale aj na džemy (hlavne s troškou škorice).  A okrem toho je aj veľmi pekná – krásne kvitne a na jeseň veľmi pekne mení farby.

Martin Kolník

Martin Kolník – ukončil som odbor krajinná architektúra na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre. Počas vysokej školy som absolvoval úplný kurz permakultúrneho dizajnu pod vedením Karola Končka. Navrhoval som melioračné opatrenia – vetrolamy, zmiešané ovocné sady, ale momentálne ma živí hlavne arboristika – výsadba, ošetrovanie, výruby stromov (aj ovocných), posudzovanie zdravotného stavu stromov a popritom pomáham pri tvorbe jedlých záhrad. Podieľal som sa na tvorbe krajinno-architektonickej štúdie pre Krásne Sady a takisto aj Územného plánu zóny Krásne Sady Mlynica.