Jar už prekročila prah zimy a niekto sa aj jarne neprebúdza. Nečudujme sa, veď včielky celú zimu ťažko pracovali, aby zachovali kontinuitu života.

Na božie svetlo vykuknú včielky z božej tmy, keď sa len trocha oteplí, aby sa preleteli, vyprázdnili a poupratovali dno úľa a letáč. Tento rok to bolo v prvej polovičke februára, keď bolo počas dňa príjemné teplé a slnečné počasie, naopak v noci boli väčšinou silné mrazy. Včelstvá nevyrušujeme zbytočnou aktivitou, postačí sa nám započúvať s priloženým uchom na letáči a podľa intenzity bzučania sa rýchlo zorientujeme, či je v úli všetko tak, ako má byť. Robil som to aj v najväčších januárových mrazoch a verte mi, že krajšieho zvuku v tomto nehostinnom zimnom mesiaci niet, možno ešte tak spev vodnára potočného na zamrznutých tokoch, keď stojí na brehoch a potápa sa za svojou potravou.

Poďme sa teda pozrieť bližšie na to, ako včelstvo prečká obdobie zimy, ako ho včelár po poslednom medobraní pripravil, aby včielky nestrádali, mali dostatok zásob, boli vitálne a išli do zimy neoslabené patogénmi a necitlivými zásahmi. Posledné medobranie pred zimou by malo byť hlavne etické, a nie ekonomické. Je nutné, aby včelstvo mohlo zimovať aj na vlastnom mede a nielen na tom, čo si pripraví zo zakŕmenia od včelára. Je to jeden z hlavných faktorov oslabovania včelstiev, ktorým často nie je dopriate zimovať na vlastnom mede. Výnimkou je medovicový med, ktorý nie je vhodný na zimovanie a odporúča sa ho vytočiť. Treba si uvedomiť, že to, čo my považujeme za hlavný prínos zo včelárstva, nie je med a iné priame produkty (peľ, propolis, vosk), ale je to hlavne opeľovacia činnosť včiel, ktoré opeľujú prevažnú časť kultúrnych rastlín a bez ich náročnej práce v krajine by sme mali výrazné problémy s ich dopestovaním. V poslednej dobe sa aj u nás začína presadzovať etické včelárenie, kde hlavným produktom nie je med, prínos včiel je mnohonásobný oproti čistej produkcii medu.

Vráťme sa späť do zimy. Pre toto obdobie sa liahne tzv. zimná generácia včiel, ktorá zabezpečuje prežitie včelstva počas zimných mesiacov. Sú to včely, ktoré oproti letným včelám žijú dlhšie, liahnu sa v septembri a žijú až 8 mesiacov, letné včely vďaka intenzívnej práci počas znášky žijú len 4 až 6 týždňov. Počas zimy teploty postupne klesajú a včelstvo vytvára zimný chumáč, v ktorom je udržiavaná teplota od 15 do 30 °C, na okrajoch nesmie teplota klesnúť pod 10 °C. Termoregulácia je v ríši hmyzu veľmi výnimočná vlastnosť, pomocou ktorej sa stáva včelstvo podobne ako my, ľudia, nezávisle na klimatických podmienkach, a to vďaka medným zásobám. Včela vytvára metabolické teplo v hrudnej časti, vie vyvinúť teplotu 42 °C. S teplom pracuje včelstvo veľmi efektívne, používa ho nielen pre vývoj plodu, ale aj ako nástroj pri budovaní plastov alebo ako zbraň proti votrelcom. V zime je to hlavne ochrana matky a celej sesterskej kolónie. Zimný chumáč sa usadí na mieste, kde bolo posledné plodové teleso a postupne putuje po plastoch tak, ako sa míňajú zásoby.

Začiatkom marca, keď sa postupne otepľuje aj v úľoch, to srší aktivitou, včielky nosia peľ a vodu, čo je znakom toho, že matka kladie plod a všetko je tak ako má byť, prípravy pre jarné obdobie sú v plnom prúde. Niekedy na prelome mesiacov marec – apríl dochádza dych zimnej generácii, ktorú vystrieda jarná generácia už kratšie žijúcich včiel. Je to aj bod zlomu pre včelára, aby v tomto kritickom období zabezpečil správne naštartovanie včelstiev. Minimalizujeme zásahy a prvé prehliadky úľov robíme len ak je teplota v tieni okolo 15 °C alebo ak sa dá na včelnici pohybovať v tričku s krátkym rukávom. Aktivita včelstva v skorej jari nám prezradí, či je vitálne, v akej kondícii je matka. A takto začína včelársky rok…

Martin Hrehorčák