Od Dunaja pod Tatry

v Spravodaj 13

Vysoké Tatry sme obaja navštevovali už ako deti. Bolo pre nás prirodzené, sa cez voľný čas túlať po horách, sadnúť na bicykel alebo si spríjemniť chvíle pozorovaním zvierat a prírody. Ten pocit, keď ďaleko od zhonu mesta vidíte pár metrov od seba prekrásne zvieratá je neopísateľný. Aj jedna z našich najkrajších chvíľ, svadobná cesta, nás zaviedla do Vysokých Tatier, vtedy ešte netušiac ako k nim budeme mať čoskoro blízko.

Život je krásny svojou nepredvídateľnosťou, ale ak mu dôverujeme, s láskou zavedie nás tam, kde budeme šťastní…

Naši rodičia aj starí rodičia mali záhrady, kam sme chodievali a mali možnosť sledovať ako funguje príroda a ako je dobre mať vlastné ovocie a zeleninu. Snažili sme sa to realizovať aj my na malom pozemku v „bratislavskom satelite“, kde sa začal náš spoločný život. Avšak po príchode dcér, predlžovaniu času dojazdu do Bratislavy a blížiacemu sa koncu rodičovskej dovolenky sa začali do popredia nášho života tlačiť klasické nedostatky týchto oblastí. V tomto čase sme už mali jedinú úžitkovú záhradu v okolí, ktorá bola časom inšpiráciou aj pre susedov a hlava rodiny za sebou zopár permakultúrnych kurzov. Na pozemku sa začali objavovať tzv. Holzerove kopy a ďalšie prvé permakultúrne pokusy. To nás priviedlo k hľadaniu nového domova, ktorý by poskytol nielen priestor na realizáciu permakultúrnych snov, ale aj dobré zázemie pre naše dcéry s vyriešenou dopravou do školy a škôlky. Hľadali sme asi rok, až kým sestra nespomenula Krásne Sady. Asi mesiac sme váhali, veď Poprad je ďaleko, je tam chladno, ale potom sme si sadli k internetu a projekt nás veľmi pozitívne oslovil. Doslova sme nechceli veriť, že niečo také existuje na Slovensku. Ponúkal všetko, čo sme hľadali, veľký pozemok, pravidlá rešpektujúce prírodu, blízkosť mesta a aj zázemie pre deti. Bonusom k tomu je prekrásny výhľad na štíty Vysokých Tatier a na Kráľovu hoľu. Vytipovali sme si pozemok, ktorý nám vyhovoval, voľných už bolo málo, a vybrali sme sa do Krásnych Sadov. Po obhliadke nám bolo jasné, že sme našli to, čo sme hľadali. Odvtedy sme tu každú voľnú chvíľu.

Pri našom prvom bývaní sme mali najskôr vysadenú záhradu a dom bol až na druhom mieste. Tu, na pozemku v Krásnych Sadoch to vyzerá zatiaľ podobne. V prvú jeseň sme vysadili neuveriteľné množstvo kríkov a aj prvé stromy. Tento rok sme sa už tešili z prvej úrody cukiet, tekvíc, paradajok aj bobuľového ovocia a dcéry z ihriska, vŕbového domčeka aj žabiek. Je veľmi príjemné vidieť dievčatá s natrhanými malinami, po ktorých sa oblizujú. O to zaujímavejšie je, keď dievčatá prídu s otázkami typu, aké iné stromčeky si môžu posadiť ako jablone zo semienok. O rok, dva sa už tešíme na prvé ovocie zo stromov.

Život to zariadil tak, že v lete sme si našli bývanie v blízkosti Krásnych Sadov a dcéry od septembra navštevujú Zariadenie lesnej pedagogiky. Obe sú veľmi spokojné a nielen oni, ale aj my.

Budúci rok, už v päťčlennej zostave, plánujeme pokračovať v realizácii nášho permakultúrneho plánu, ale najmä sledovať ako slobodne rastú naše deti, ako sa dvíha les i sad, ako sa vracia život na predtým spustnuté polia, ako nám nad hlavami krúžia dravce, začať tu plnohodnotne žiť, byť šťastní a už bývať na našom pozemku v Krásnych Sadoch na 100 %.

Marek a Eva Strmeňoví