Viete, aký vplyv majú stromy na náš život a čo všetko robia? Niekto si vybaví produkciu kyslíka a niekto ťažbu dreva či na stavebný materiál alebo na topenie. Stromy majú na náš život i okolie veľký vplyv aj v mnohých ďalších smeroch.

Produkcia kyslíku, viazanie prachu a spotreba oxidu uhličitého (CO2)

Všetci asi vieme, že stromy produkujú kyslík. Na stránke www. arnika.org sa uvádza, že dospelý strom môže zásobovať kyslíkom až 10 ľudí. Jeden hektár priemerného listnatého lesa v podmienkach mierneho pásma vyprodukuje za rok asi 10 ton kyslíka. Toto množstvo za rovnakú dobu „nasýti pľúca“ zhruba 38 ľudí.

Okrem produkcie kyslíka na seba strom dokáže naviazať prach a spotrebovávať oxid uhličitý z ovzdušia. Jeden hektár lesa za rok naviaže a vymaže z ovzdušia až 15 ton oxidu uhličitého. Na porovnanie – podľa tohto článku človek s hmotnosťou 70 kg vyprodukuje 240 kg oxidu uhličitého za rok a človek moderný (vrátane áut, domov atď) vyprodukuje až 2,3 tony oxidu uhličitého za rok. Sami vidíte, aký je rozdiel medzi tým, koľko oxidu uhličitého vyprodukuje samé ľudské telo a koľko vyprodukuje človek v nepriamom dôsledku svojej životnej úrovne. Nemalo by tu teda platiť to, že by sme s rastúcim technickým a ekonomickým pokrokom mali vysádzať aj viac stromov? Bohužiaľ, dnes je situácia úplne opačná. S rastúcim pokrokom vytíname viac a viac lesov, aby sme pokryli ďalšie potreby človeka samotného.

Stromy na seba viažu prach a tým tiež čistia ovzdušie. Takže okrem oxidu uhličitého za nás stromy sami o sebe pohlcujú prach a to bez pričinenia človeka. Stromu pritom postačuje k životu kúsok miesta a spodná voda. Navyše niektoré dreviny do svojho okolia uvoľňujú tzv. fytoncidy (rastlinné antibiotikum), ktoré ničí nebezpečné choroboplodné zárodky.

Teplo, tieň a vetrolam

Stalo sa vám niekedy počas prechádzky, pri prechode z otvorenej krajiny do lesa, že zrazu je v zime v lese o poznanie teplejšie a v lete naopak nie je tak horúco? Môžu za to opäť tie stromy!

Stromy totiž odparovaním vody (spodná voda – korene – listy – para) ochladzujú svoje okolie. Dospelý strom za jeden deň odparí až 400 litrov vody, čím neustále ochladzuje svoje okolie a okrem toho pomáha prirodzenému kolobehu vody v prírode. Okrem odparovania vody, statný listnatý strom na okraji lesa, záhrady či parku slúži tiež ako vetrolam a vďaka tomu je v lese príjemnejšie. Ako vieme, veľké stromy tiež poskytujú tieň, kde sa v horúcom počasí radi schováme.

V neposlednom rade sa drevo stromov už tisíce rokov používa ako stavebný materiál a na topenie. V novej dobe vieme vyťažiť aj uhlie, čo bolo pred miliónmi rokov tiež drevo.

Stromy pomáhajú pri tvorbe kvalitnej pôdy

Stromy pomáhajú pri tvorbe vrchnej pôdy, často označovanej ako ornica. A to zvlášť listami, ktoré sa hromadia pod stromom počas jeho života.

Tam, kde predtým boli stromy, sú dnes polia, čo ale pomôže tvoriť ornú pôdu, ktorá sa vytvárala milióny rokov? Spotrebujeme ju behom niekoľkých storočí vďaka modernému poľnohospodárstvu. Bohužiaľ okrem toho, že moderné poľnohospodárstvo kvalitnú pôdu spotrebováva, tak navyše poľnohospodári svoju pôdu čím ďalej tým viac hnoja umelými hnojivami.

Zadržiavanie vody v krajine

Stromy majú veľký vplyv jednak na kolobeh vody, ale aj na zadržiavanie vody v krajine. Kolobehu vody pomáhajú tým, že korene čerpajú spodnú vodu a tú potom odparujú. Stromy vlastne fungujú ako prírodné pumpy. Korene totiž okrem vody zo zeme získavajú pre strom aj živiny. Stromy vodu odparujú, živiny spotrebujú k rastu lístia, vetiev a ďalších častí, ktoré po opadaní zasa pomáhajú vytvoriť ornicu. Vďaka tomu, že poskytujú tieň, vďaka koreňom a zníženiu veternosti stromy pomáhajú zachytávať a udržiavať povrchovú vodu v blízkom okolí a zabraňujú vodnej erózii.

Zníženie hluku

Ďalší pozitívny vplyv, ktorý nám stromy a kry poskytujú, je zníženie hluku. Podľa článku na biom.cz pás zelene široký 3 metre znižuje v zástavbe a uliciach hladinu hluku o 25 percent. Efektivita znižovania hluku závisí na šírke a hustote porastu – tráva, kry, stromy – to všetko pomáha.

Čo by sa stalo, keby stromy neboli?

– výrazne by sa znížila produkcia kyslíka, keďže hlavný zdroj kyslíku na zemi je fotosyntéza.
– zvýšil by sa obsah oxidu uhličitého, ktorý by stromy prestali spotrebovávať
– zvýšilo by sa množstvo prachu vo vzduchu
– viac by fúkal vietor
– zhoršil by sa kolobeh vody v prírode, zhruba 10 percent vlhkosti vzduchu je tvorené odparovaním rastlín
– výrazne by sa zrýchlila erózia pôdy
– zvýšila by sa teplota v okolí, ktoré stromy predtým ochladzovali

Autor: Radek Kučera z neziskovej organizácie Náš život. Náš život je hnutie s cieľom podpory lokálnej sebestačnosti rodín, udržateľného využívania prírodných zdrojov a zvýšenia zodpovednosti jednotlivcov a firiem za životné prostredie okolo nás. Článok je prevzatý z webu: www.naszivot.cz/stromy.